25. kapitola
Musela som sa rozhodnúť, buď na niekoľkoročné liečenie do komunity alebo liečba doma. Samozrejme že doma, len má to jeden háčik, ja sa liečiť nebudem, to nikdy nedokážem. Proste len budem existovať ako doteraz, ešte že beriem ten metadon, aspoň nemám bolesti. Ale aj tak mám chuť na herák:(. Nebudem to mať ľahké, poznám Michaela, nespustí zo mňa oči ani na minútu. A nielen on, ale aj Maria, rodičia, teta a vlastne všetci v dome. Všetci už vedia o mojej závislosti. Včera ma boli navštíviť v nemocnici. Plakali, objímali sa...a čo ja, iba som sa pozerala do prázdna, nevládzem...Dorazili sme do neverlandu. Mala som pocit ako keby som nikdy neodišla, nič sa nezmenilo, všetko bolo rovnaké, stále tí istí ľudia, tá istá atmosféra. Všetci ma pekne privítali ale ja som bola stále duchom neprítomná. Správam sa nemožne, nezaslúžia si to, teraz mi budú všetci pomáhať, starať sa o mňa. Ale načo! Čo len budem robiť. "Brittany vzchop sa sakra! prestaň sa lutovať a bojuj! keď nie kôli sebe tak aspoň kôli nám!" Michael beznádejne položil hlavu do dlaní. Sedela som v kresle a rozhliadla sa okolo seba. Mama, otec, teta Liz, Maria, vyzerali zúfalo. Slzy mi tiekli po tvári, vstala som a išla do svojej izby. Hodila som sa na posteľ a rozplakala sa. Nedokážem to, nedokážem znovu začať žiť! Nechcem žiť! Chcem len svoju dávku, na ničom inom mi nezáleží...Ani neviem ako...zaspala som...
Michael a Tatiana si vymieňali názory. "Pozri sa, je koniec, to čo si spravila Brittany ti nikdy neopustím. Ako si len mohla...a buď rada že ťa neudám, aj tých tvojich úžasných bodyguardov." Tatiana sedela na posteli v jej izbe a plakala. "Michael prosím ťa odpusť mi to, nechcela som ťa stratiť, nedokázala by som bez teba žiť, ja viem prehnala som to, aj ma to potom trápilo a chcela som sa priznať ale nenašla som odvahu." Michael na ňu nenávistne pozrel. "Tebe vždy záležalo iba na mojich peniazoch a na mojom postavení, neznášam takých falošných ľudí ako si ty."..."Michael, prosím, nikdy by som ti neublížila, iba som ju chcela postrašiť aby ťa nechala."..."A pozri sa čo si spôsobila! Už ťa nechcem vidieť, neopovažuj sa ku mne priblížiť, ani k nášmu domu a už vôbec nie k Brittany, varujem ťa Tatiana." Pohrozil jej prstom. "Už sa ti podarilo zničiť jeden ľudský život."..."Michael, veľmi ma to mrzí." Plakala, padla k jeho nohám na kolená a silno mu držala ruku. Michael ju od seba odsotil, treskol dverami a odišiel z jej izby, z jej domu. Nasadol do auta a vydal sa domov...
Dni v neverlande plynuli veľmi rýchlo. Všetci sa ku mne veľmi pekne správali, pomáhali mi, veľa sa so mnou rozprávali, ale ja som im to nemohla opätovať. Už som len čakala kedy stratia trpezlivosť. Ako vyzeral môj deň? Od jednej dávky metadonu k druhej. Len aby som nemusela trpieť absťáky. Ležím v posteli, pozerám do steny, občas aj z okna, prejdem sa po neverlande, niečo zjem, vôbec nepociťujem hlad. A stále ma všetci otravujú, ja viem, že to myslia dobre, chcú ma rozptýliť, zabaviť, ale ja o to nestojím! Kedy to pochopia!...Dnes ma Michael vytiahol von, prechádzali sme sa a rozprával mi o Tatiane, načo, nezaujíma ma to. Došli sme na "naše" miesto k jazeru a sadli si na terasu ako kedysi. Zahladela som sa do diaľky...také krásne miesto, ale pre mňa už nič nie je krásne, nič nie je zaujímavé. Už dávno som sa prestala tešiť z bežných vecí...Michael ma jemne chytil za bradu a otočil k sebe. Hladela som mu do očí, tie jeho nádherné oči, sú stále rovnaké, presne také isté ako keď som ho videla prvý krát. Pohladil ma po tvári a staĺe sa približoval. Privrela som oči a ucítila jeho pery na mojich. Nezabudla som, pamätám si jeho chuť, jeho vôňu. Nechtiac som mu zhodila klobúk z hlavy a omotala svoje ruky okolo jeho krku. Pomaly si na mňa ľahol a bozkával ma ako kedysi. Na chvíľu som mala pocit ako keby sa nič nezmenilo, cítila som to čo kedysi keď bol somnou...ale vyprchalo to. Prestala som ho bozkávať a odvrátila sa od neho. Slzy sa mi tisli do očí. Odhrnul moje vlasy a položil si hlavu na moje rameno, objal ma okolo pásu. "Všetko bude dobré láska moja, milujem ťa Brit, zvládneme to," zašeptal. Iba som pokrútila hlavou. "Prepáč Michael, ale ja ti nemôžem povedať to isté pretože to tak necítim, už nikdy nebudem šťastná."..."Nie, Brit takto nehovor, prečo sa vzdávaš dopredu, snaž sa trochu, prosím, neverím že ma už nemiluješ. Neuzatváraj sa do seba, môžeme byť opäť šťastní, teraz nám už nič neprekáža. Nikto sa nepostaví proti nám. A aj keby, tak ja mu to nedovolím, už ťa nechcem stratiť. Veľmi ma bolí keď ťa vidím takúto. Vždy predsa existuje nádej."..."Michael, ale ja ťa už neľúbim, už nie som schopná niekoho ľúbiť."..."Neverím ti Brittany, to si možno len teraz myslíš ale vo svojom srdci vieš že to tak nie je. Teraz si zranená...hlavne na duši, ale prejde to, uvidíš. Pevne ju objal a pobozkal do vlasov. "Žiť sa musí Brittany"..."Michael, ako si ma našiel.".."Dan mi zavolal a všetko mi povedal, aj to o Tatiane." Nepamätám sa že by som to Danovi niekdy hovorila, zrejme som bola opitá, vtedy viem vykecať všetko. "Asi by bolo lepšie keby si ma nikdy nenašiel."..."Brit, už by mohlo byť neskoro."..."No veď práve, to by bolo lepšie."..."To by nebolo lepšie Brit, a zakazujem ti takto predo mnou hovoriť, prestaň sa už ľutovať a začni na sebe pracovať, lebo budem nútený dať ťa na liečenie!" zvýšil hlas. Len to nie, to by bol môj koniec, ale má pravdu, musím to aspoň skúsiť...Slnko už pomaly zapadalo a tak sme sa rozhodli ísť domov...
Komentáre
Prehľad komentárov
DRAHÁ LíVIE, ČTU POCTIVĚ KAŽDÝ DÍLEK.. !To popisování závislsti Brit, je tak živý.. mám s tho husí kůži.. to jak se jí nechce žít, jak touží po další dávce, jak upadala do hluboké beznaděje.. než jí Mike za pomcí Dana našel.. v té nemocnici.. i tady v Neverlandu... Michael má neskutečnou trpělivost, budu věřit v jejich lásku, Mikovu obětavost.. a Brit, to nesmí vzdát.. práznota kterou cítí... Mike vyplní svojí láskou!
Re: ♥
(livia, 18. 11. 2011 18:07)jéj babenky, potešili ste ma komentármi, som si myslela že to už nikto nečíta:), pretože drogová tematika sa k Mikovi akosi nehodí:). Vôbec netuším ako to bude pokračovať ani ako to skončí, tak som sama zvedavá:). Myslím, že o drogách toho čosi viem, videla som pár filmov, dokonca som aj knihy čítala. Nechcem s nimi mať nič spoločné, ale skrátka mi prídu zaujímavé, knihy a filmy, keď tam popisujú svoje pocity, trápenie a tak...poviedku dopíšem dokonca, len dúfam, že ma nikto nezažaluje, že tu šírim informácie o drogách:DDD...ale nie:)...ďakujem, fakt ste ma veľmi potešili:)
...
(Laneey, 17. 11. 2011 18:04)hééééj musí k němu pořád něco cítit přeci :-O :-O není možná :( mike jí od té závislosti pomůže a budou šťastní..prosim prosim smutně koukám :( :)
Re: ...
(Jeana, 17. 11. 2011 21:17)
Normálně ty dílky jsou čím dál větší masakr!:-D Z Brit je mi do pláče, snad se z toho dostane, ale co chudák Mike? Myslím, že Brit mu do srdce zasazuje jednu ránu za druhou:-(
BTW - jestli Laneeyka smutně kouká, tak ji to přání splň, prosím:)
Re: Re: ...
(Laneey, 17. 11. 2011 21:45)to jsou :D ale zas je to něco jiného než klasická romantika :D ..ale teda chudák mike no musí se kvůli brittany strašně trápit a to mě bolí :(
♥
(Zuzy, 17. 11. 2011 20:12)