28. kapitola
Ležala som na posteli, hlavu zaborenú do vankúša, niekto zaklopal a ani sa neobťažoval opýtať či môže vstúpiť, rovno otvoril a vošiel dnu. Vyskočila som z postele ako strela a zarazene pozerala na Brooke. Čo tu chce. "Ahoj Brittany...ty plačeš? To kôli..."...."Nie! Iba už chytám absťáky, vieš brala som drogy, musím si ísť dať lieky, zdovolením"...Brooke ju chytila za ruku a prudko otočila k sebe. "Počkaj, chcem ti povedať aby si Michaela nechala na pokoji, budeme sa totiž brať." Ukázala jej zásnubný prsteň. "A ešte niečo Brittany, čakám dieťa...Michaelovo." Pohladila si brucho...Nie toto nemôže byť pravda, toto je zlý sen, toto nemôže byť realita. Pozerala som na Brooke s vytreštenými očami a nezmohla sa ani na slovo. Iba som ju obišla a odišla ani neviem kam, proste preč. A teraz čo? Konečne som sa začala dostávať zo závislosti a ďalšia rana pod pás. Ale môžem si za ňu sama. Prečo som len vtedy od Michaela odišla. Prečo som ušla ako zbabelec, všetko sa dá nejakým spôsobom vyriešiť. Michael a Brooke sa budú brať, čakajú dieťa...Michael bude šťastný, deti sú pre neho všetkým, miluje ich. Vždy mi rozprával, že chce mať deti, že je to jeho najväčšie prianie. A bude ich mať, už je to tu...Ale tentokrát sa nemôžem vzdať, žiadne drogy už nebudú, musím pokračovať a žiť. Aj bez Michaela, už nechcem byť na ničom ani na nikom závislá...Milujem ho, ale bohužiaľ takto to v živote chodí. Musím bojovať, musím žiť. Nadýchla som sa a vybrala sa von. Rýchlym krokom som vybehla z kuchyne a zamyslene pozerala do zeme...keď tu z rohu sa objavil Michael...Narazili sme do seba..."Michael dávaj pozor." Boli sme tak blízko. Pozerala som mu do očí, ale po niekoľkých sekundách som musela sklopiť zrak a odtrhnúť sa od neho. Chcela som ísť preč ale on ma zastavil. "Brittany musíme sa porozprávať." Usmiala som sa. "Aha, a čo máš na srdci Michael?" Opýtala sa ironicky. Michael len nadvihol obočie. "Brittany, prečo máš tento tón."..."Ale nie Michael, to sa ti len zdá, tak hovor."..."Vieš, ja a Brooke."..."Áno, budete sa brať a čakáte dieťa, už to viem." dokončila zaňho a usmiala sa, hoci ju to bolelo. Michael ostal zarazený. "Čo? aké dieťa? o čom to hovoríš."..."Michael nehraj tu divadlo a zdovolením." Odišla. Michael ostal stáť na mieste, a pozoroval ju až dokým sa nestratila za dverami domu...Brooke čaká dieťa? moje? to nie je možné predsa...
Musím dokázať žiť bez Michaela a Dan mi v tom pomôže, miluje ma, už nefetuje, aspoň sa budeme navzájom podporovať. Vytočila som jeho číslo a zavolala ho niekam von. Mal čas a tak sme si išli sadnúť do kaviarne..."Ahoj Dan, ako sa máš?" objali sme sa a dali si priateľskú pusu...zatiaľ. "Brittany, tak veľmi si mi chýbala, vyzeráš výborne, veľmi si opeknela...dúfam, že už to neberieš."..."Nie, neboj Dan, už ani nebudem."..."A čo Michael, ste spolu?"..."No vieš Dan..." Brittany mu všetko povedala, to že medzi ňou a Michaelom už nikdy nič nebude, že už je koniec. Rozprávali sa veľmi dlho, o všetkom možnom, o Danovej novej práci..."Brittany, dal by som všetko za to keby si ma milovala tak ako Michaela." Držal jej ruky a pozeral jej do očí...A prečo nie, strávila som z Danom veľa rokov, vždy bol pri mne. Zaslúži si to, mám ho rada, chcel ma ochrániť pred heroínom...chcel..."Dan, čo by si povedal na to, keby som ti povedala, že som sa po všetkých tých rokoch do teba zamilovala." Usmiala sa naňho. Dan neváhal, pritiahol si ju k sebe a pobozkal ju, nebránila sa. "Milujem ťa Brit, sľubujem že ťa urobím šťastnou." Opäť ju pobozkal...
S Danom mi bolo veľmi dobre. Je to celkom o niečom inom keď už neberieme. Vtedy nás spájal heroín. Teraz to bude láska, naučím sa ho milovať. Celý večer sme strávili spolu, prechádzali sme sa ruka v ruke po meste, bol krásny večer, mesto osvetlené pouličnými lampami, nad nami žiarivé hviezdy a mesiac. V parku sme si sadli na lavičku. "Brittany, práve som ten najšťastnejší muž na svete, ani nevieš ako dlho som na toto všetko čakal, prosím ťa odpusť mi, že som bol k tebe hrubý a že som ťa nedokázal ochrániť." Objal ju a pohladil po vlasoch. Brittany ho pobozkala na líce. "Dan, nemohol si ma ochrániť, to by sa nikomu nepodarilo. Musíme hodiť minulosť za hlavu a začať nový život." Bez drog a ja bez Michaela, pomyslela som si a do očí sa mi tlačili slzy. Pohladil ma po tvári a nežne pobozkal. Jeho bozky mi nejakým spôsobom pripomínali tie Michaelove. Nie, už naňho nesmiem myslieť, teraz je tu Dan...
Do neverlandu som došla až po polnoci. Všade bolo ticho, všetci spali. Potichu som sa plížila po chodbe k svojej izbe. Čo asi robí Michael? Čo je to za otázku, buď spí alebo je s Brooke. Niečo ma ťahalo do jeho izby. Iba som sa chcela pozrieť dnu, či spí. Nie! nemá ma čo zaujímať, žiadne také, rovno do izby a spať...Dala som si sprchu, natiahla na seba nočnú košeľu a rovno do postele. Chvíľu som ležala, ale vôbec sa mi nechcelo spať. Postavila som sa a išla na balkón. Vonku bolo príjemne teplo, pofukoval jemný vánok. Zapozerala som sa do kľudnej a tichej noci. Pozrela som na balkón Michaelovej izby. Áno bol tam a určite pozeral sem, aj keď som to v tej tme nevedela celkom rozoznať. Viem, že sem pozerá...Po chvíli som sa spamätala a zaliezla do svojej izby, ľahla som si a ani neviem ako zaspala...
Komentáre
Prehľad komentárov
:-O :-O ta brooke je ale svině...stejná furie jako tatiana !..zase se jim to kazí..to ne :( nechci aby se vrátila k tomu danovi ! liviee to jim přece nemůžeš udělat když se ted zase našli :(
Re: ...
(livia, 26. 11. 2011 9:38)ja im to nerobím, to Mike sa nevie spamätať:DDD...no ešte uvidím ako sa to bude vyvíjať, ja sama neviem:DDD
...
(Laneey, 25. 11. 2011 23:41)