29. kapitola
Pomaly som sa preberala, lebo sa mi zdálo že niekto zaklopal na dvere. Obrátila som sa k nim a otvorila oči. Povzdychla som si. Ach to nie. Stál tam Michael a váhal či má ísť ďalej alebo nie. Vošiel a ja som sa posadila. "Michael, pozri koľko je hodín, prečo ešte nespíš?" pozrela som na hodiny, síce bola v izbe skoro tma, svetlo z vonku prenikalo aj dnu. Michael si sadol na posteľ vedľa mňa a ja som sa automaticky odsunula dozadu. "Tak Michael, čo potrebuješ?"..."Brit, nemôžem zaspať, neostali ti nejaké tabletky na spanie, naozaj súrne potrebujem."..."Michael nezahrávaj sa s liekmi, môže to zle dopadnúť, radšej sa upokoj, potom ľahšie zaspíš, čo ťa trápi?"..."Čo ma trápi? to čo mi spravila Brooke, to ma trápi." sklopil zrak. "A už si sa s ňou rozprával?" opýtala som sa smutne a pozrela mu do očí, bol taký neskutočný v tomto jemnom osvetlení. Cítila som ako moje srdce bije. "Nie, ešte nie, nemal som čas, ale zajtra sa s ňou určite porozprávam...ale aj tak to nechápem, to predsa nie je možné aby bola tehotná." Brittany pri predstave že Michael môže byť aj s inou ženou zabolelo srdce a do očí sa jej hrnuli slzy. "No Michael mal by si si dávať väčší pozor na to s kým spávaš, kto vie koľko máš detí" povedalo ironicky, chcela ho vytočiť za to čo jej spravil. "Ty dostaneš do postele každú hlúpu hus." Michael ostal zarazený, chytil ju za ruku a pritiahol bližšie k sebe. "Brittany, ty vieš že ja taký nie som" zvýšil hlas, a ja som vytrhla svoju ruku z tej jeho. "No tak to teda neviem, si rovnaký ako všetci, nechápem ako som ťa niekedy mohla milovať." Snažila som sa to povedať s absolútnym nadhľadom a sebaistotou, myslím že sa mi to darilo. Michael posmutnel a pozrel na mňa, ale ja som sa mu v tejto chvíli nemohla pozrieť do očí. "Brit, ty ma už nemiluješ?" opýtal sa veľmi potichu a chvíľu bolo ticho..."Jasné že nie, už proste nie, za tie roky som na teba celkom zabudla...tak ako ty na mňa", povedala som si pre seba. "Ale včera si mi hovorila niečo celkom iné."..."No ale to som sa iba trochu nechala uniesť, lebo som to prehnala s...metadonom", nevedela som čo si mám vymyslieť. "Brittany, čo mi to tu trepeš za hlúposti?" Prudko som sa postavila z postele, otočila sa k Michaelovi a dala ruky v bok. "To nie sú žiadne hlúposti....a...ešte k tomu som aj pila! Áno presne tak, pila som...lebo...som sa dala dokopy s Danom. Tak sme to trochu oslávili, no a ja keď mám vypité tak hovorím hlúposti. Už k tebe nič necítim Michael, pochop to, už si to uvedom konečne!"...Michael sa tiež postavil. "Brittany, ale ty vieš že nesmieš piť...a vieš čo? neverím ti ani jediné slovo." V tejto chvíli som bola vytočená ako nikdy. "Tak ma počúvaj Michael, ja nie som žiadna krava ako Tatiana alebo Brooke jasné? Ale už si si s Brooke zavaril, takže plň si svoje predmanželské povinnosti, uvedom si že čakáte dieťa preboha! Ale načo to tebe hovorím, normálne je mi Brooke ľúto, nie nie vlastne je to obyčajná hlupaňa, kedže si s tebou začala, od teba nemôže nič dobré čakať, pretože nikdy jej nebudeš verný! Si obyčajný sukničkár, ktorý nevydrží ani jedinú minútu bez ženskej! Keď nie je jedna ideš za druhou!" To už som ale celkom kričala a uvedomovala som si, že som to asi aj prehnala...Pozerali sme na seba a ja som videla, Michaelove slzy v očiach...Odstrčil ma na bok a bez slova odišiel z izby...Len čo sa za ním dvere zatvorili, rozplakala som sa. Michael, láska moja, prepáč mi to ale musela som, musím byť s Danom. Ležala som v posteli a so slzami v očiach zaspala...
"Brooke mohla by si mi to nejak vysvetliť, nerozumiem tomu, berieš predsa antikoncepciu, platím ti ju." Brooke sedela na sedačke a iba pretočila očami. "Michael o čo to ide, ty nie si šťastný? budeš otcom, vždy si po tom túžil." Postavila sa a išla ho pobozkať, Michael ju však zadržal. "Michael, prečo si taký?" zarazila sa pretože ju nechcel pobozkať. "Vysadila som antikoncepciu, chcela som ťa prekvapiť." Usmiala sa. "Ty si sa celkom zbláznila! ja som ešte nechcel dieťa, Brooke toto nie je správne, podrazila si ma." Michael bol naštvaný ako nikdy. "Tak to ti teda pekne ďakujem Michael, toto mám za všetku lásku ktorú ti dávam? Za to že ti chcem dať to po čom najviac túžiš?" Začala histericky vzlykať a plakať. "Ale mať dieťa je veľká zodpovednosť Brooke, musia ho chcieť obaja...a z lásky!" Brooke naďalej vzlykala a Michael sa len chytil za hlavu. Pane Bože, toto nie je možné. Hneď si vzpomenul na včerajšiu výmenu názorov s Brit. Som k Brooke nespravodlivý, veď ona ma tak veľmi ľúbi, ožením sa s ňou, musím sa s ňou oženiť! "Brooke?...vezmeš si ma?"..."Ach Michael, láska moja, ani nevieš ako ťa milujem." Hodila sa mu okolo krku...
Musím začať opäť trénovať, už dlho som netancovala, tak sa potrebujem dostať do formy, o týždeň totižto odchádaz s Michaelom na turné. Ale musím to brať čisto ako prácu, prácu o akej som vždy snívala. Musím k Michaelovi pristupovať s nadhľadom, čisto pracovne. Aj tak neviem ako dlho mi to všetko vydrží, pretože už tu v neverlande nechcem ostať. Musím odísť s Danom a nájsť si inú prácu. S tancom nikdy neprestanem, nikdy ma neprestane fascinovať, akurát nebudem tancovať s ním. Už len to turné a koniec! Odchádzam! Ale prečo vlastne chcem ísť na to turné, ani neviem, asi sa mi páči ten pocit ktorý zažívam keď tancujem pred veľkým množstvom ľudí. A ešte k tomu som to Michaelovi sľúbila, počíta somnou...
Akurát som sa rozcvičovala pri tyči, keď došiel Michael s ostatnými tanečníkmi. Ani sa na mňa nepozrel, stále sa rehotal keď mu Ben čosi hovoril...zas tie jeho trápne vtipy, pomyslela som si. Pustila sa hudba a začali sme trénovať..."Brittany, ty choď celkom dozadu, dlho si netancovala, tak aby boli tí lepší vpredu." Neverila som tomu čo práve Michael povedal, vždy som predsa bola vpredu, ale veď ja mu ukážem. Stále bol taký odmeraný. Nacvičovali sme všetky chreografie a kroky, bolo to skvelé, opäť som sa cítila taká šťastná, ako keď som bola ešte malá." Nemohla som z Michaela spustiť oči, vždy pre mňa bude tým princom na bielom koni, hrdinom. Ako keby som sa doňho opäť zamilovala. Celkom dobre si pamätám ten okamžik, keď sme takto nacvičovali a ja som si uvedomila, že k Michaelovi cítim niečo viac ako len kamarátsvo. Ale to bolo tak veľmi dávno, mohla som mať štrnásť? Musela som sa pousmiať, no ale dlho to netrvalo..."Brittany, čo to robíš, prosím ťa sústreď sa na choreografiu a vráť sa na zem. O týždeň vyrážame takže mala by si sa viac snažiť." Stál s rukami prekríženými na hrudi a pozeral na mňa. Spolu s ním aj ostatní v sále. Nechcela som vyvolať ďalšiu hádku takže som mu iba dala za pravdu, ubezpečila ho že sa budem viac snažiť, hodila naňho ironický úsmev a odišla...ešte že večer vyrážam s Danom na večeru, musím sa ísť pripraviť...