31. kapitola
Michael mi práve navrhol aby sme išli do hotelovej izby. Ani si nevie predstaviť ako veľmi som chcela, ako veľmi som chcela jeho. Bozkávali sme sa tak ako kedysi, všetko vo mne ožilo, všetky krásne spomienky. Chytil ma za ruku a usmial sa na mňa. "Nie!" zastavila som ho, musela som. "Ja...ja musím ísť za Danom, čaká ma...a teba čaká Brooke, maj sa. "Počkaj Brittany, to len tak odídeš? po tom čo sa teraz stalo?"..."Michael nezabúdaj, že máš Brooke a čakáte dieťa...a ja mám Dana. Vydíš to, zas si len ukázal čo si zač! čakáš s Brooke dieťa a si tu teraz so mnou."..."Prestaň Brittany, ty si predsa presne rovnaká! tiež chodíš s tým...Danom!"..."Áno, možno, lenže ja nemám voči nemu žiadne záväzky a ešte k tomu ja som s tým nezačala, ty si ma pobozkal!" Michael sa musel zasmiať. "Aha, takže ty si sa úplne bránila...čo to tu na mňa hráš, bozkávala si ma rovnako."..."Nie Michael, to nebolo naozaj, len som si chcela dokázať či mi dokážeš odolať...a tak som si to dokázala." Pozrela naňho a snažila sa tváriť sebavedomo, dúfala, že Michael nevidí, že je v rozpakoch. "Tak potom teda ja som si tiež chcel iba dokazovať či mi odoláš, a neodolala si, dovolíš?" obišiel ju a odchádzal po chodbe zrejme za Brooke. Pozerala som naňho dokiaľ sa mi nestratil z očí. Bože čo som to len urobila, skoro som mu podľahla, zas by dostal čo chce a potom by ma odkopol, toto sa už naozaj nesmie nikdy stať. Išla som za Danom...Keď som došla do reštaurácie Michael tam už nebol, len Dan ma čakal a všimol si že som akási zvláštna, mala som spadnuté jedno ramienko a rozstrapatené vlasy, ani som si to neuvedomila. Dan sa bez slova zdvihol od stola a chcel odísť. Hneď som sa za ním rozbehla. "Dan počkaj, veď ešte sme nedopili víno"..."Ak chceš tak tu ostaň, ale ja už odchádzam."..."Nie Dan, idem s tebou."...
Sedeli sme v aute a ja som tušila, že Danovi to došlo, s Michaelom sme tam nejakú tú dobu boli. Nevedela som čo mu mán povedať. "Dan čo sa deje?" potiahol si z cigarety a pozrel na mňa. "Brittany, prečo zo mňa robíš idiota, je mi jasné, že ho stále miluješ."..."Nie Dan, on tam na mňa niečo skúšal ale ja som mu to nedovolila, pretože viem že by ma iba využil." Ale v skutočnosti to neviem. Všetko si tak protirečí. Predtým som si bola istá Michaelovou láskou, ale teraz už nie...
"Michael čo si tam s ňou tak dlho robil?" začala ho Brooke spovedať. "Nič, iba som jej povedal čo si myslím o jej správaní..." V hlave som si prehral tú chvíľu s ňou. Keď som ju videl v tých čiernych šatách s rozpustenými vlasmy, bola taká krásna, odmietam uveriť tomu, že by ma už nemilovala. Moja malá Brittany, láska moja...tie jej pery, jej chvejúce sa telo...privrel som oči a sníval o nej, chcem byť s ňou, ochraňovať ju. Nemôžem si zobrať Brooke keď ju nemilujem, o dieťa sa samozrejme budem starať a budem ho milovať z celého srdca, ale s Brooke to musím ukončiť...
"Brooke, musíme sa porozprávať." Ľahla si na Michaelovu posteľ a čakala čo povie. "Tak hovor Michael"..."Brooke, nevezmem si ťa, musíme sa rozísť, prepáč mi to ale neľúbim ťa, mám ťa rád ale nie je to láska, prosím odpusť mi" a teraz to príde, plač, vyhrážky, histerické záchvaty a neviem čo všetko, ale som na to pripravený. "Brooke sa posadila a chvíľu bola ticho...nakoniec ale prehovorila..."Vieš Michael ja vlastne vôbec nie som tehotná" povedala potichu. Vymyslela som si to aby som si ťa udržala ale dnes som pochopila, že to nemá význam, mne je jasné, že miluješ Brittany a nechcem sa vám stavať do cesty. Mohol by si mi to odpustiť?, prosím Michael"...Neveril som vlastným ušiam, takže nečaká somnou dieťa, toto bola tá najkrajšia správa akú som od Brooke mohol počuť... pozerala do zeme a vyzerala nešťastne a previnilo. Michael ju iba objal. "Ďakujem ti Brooke, že mi dávaš slobodu."..."Vieš Michael, uvedomila som si, že by bolo odo mňa hnusné držať si ťa nasilu, mám ťa rada a preto si rob čo chceš" usmiala sa naňho, podobrom sa rozišli a odišla...
"Brit, milujem ťa" zašeptal Dan a ľahol si na ňu. Rozhodla som sa že Danovi dokážem, že ho milujem. Aj predtým sme spolu spávali, ale vždy som v sebe niečo mala, vlastne by som nedokázala spať s nikým iným ako s Michaelom. Jedine s drogami, takže teraz som sa cítila zvláštne. Nie ako pri Michaelovi, keby tu teraz tak bol Michael a nie Dan. Pomaly mi vyzliekal šaty a ja som bola stále viac nervózna. Dan bol krásny chlap, pohladila som ho po nahom chrbte a poddávala sa jeho bozkom. Predstavovala som si že je tu teraz somnou Michael ale moc sa mi to nedarilo. Necítila som sa dobre a proste som to musela zastaviť...posadila som sa. "Dan ja...ja nemôžem, prepáč mi to."..."Nie Brittany, ty mi prepáč, už od začiatku viem že miluješ jeho a nie mňa, nemal som s tým začínať."..."Ale Dan, keď ja..."..."Nič mi nehovor, ja to zvládnem a chápem ťa, choď už domov nech sa o teba nebojí." Dan si zapálil cigaretu a mne to bolo tak veľmi ľúto, prečo sa len neviem prekonať. "Dan, vieš, ešte je to na mňa asi skoro, ale ak budeš trpezlivý..." Dan sa len usmial. "Zlatko už choď domov nech sa o teba neboja...maj sa." Rozlúčili sme sa a odišla som. Zavolala som si taxi, celú cestu do neverlandu som premýšľala...nad všetkým, ako sa všetko zkomplikovalo, ako som stratila svoju najväčšiu lásku. Slzy sa mi hrnuli do očí. Konečne sme dorazili pred neverland. Krajina zázrakov, ale v mojom prípade nie...
Bolo už pred dvanástou, všade ticho, všetci spali a mne sa tiež veľmi chcelo. Z celého dňa som bola zničená. Vyzula som si topánky na opätkoch a bosá vyšla po schodoch do izby...
Komentáre
Prehľad komentárov
livie ty ses ale rozjela já vůbec nestíhám číst :D promin že píšu až ted :) nemám tolik času , ale vždycky se sem podívám, když ho mít budu, pač píšeš skvěle :) a ta předchozí kapitolka v té restauraci ! málem sem vypustila duši uvědomuješ si to ? .. :D ..ted sem napnutá..vrátí se britt k mikovi ? musim jít dál :D
aaaa
(Laneey, 1. 12. 2011 21:20)